škola

Fyzici nedávno oznámili, že objavili gravitačné vlny. Znovu tým potvrdili Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity. Hoci len málokto medzi nefyzikmi je schopný porozumieť aspoň základom tejto teórie, rešpekt k tomuto géniovi je namieste. Rešpekt ku géniovi, ktorého ľudstvo len-len že nestratilo.

Nechýbalo mnoho a Albert Einstein by nedokončil ani gymnázium v Mníchove, kde začal študovať ako desaťročný. Gymnázium bolo klasické – učila sa na ňom latinčina a gréčtina. Vyučovalo sa v duchu tradičného nemeckého drilu s dôrazom na disciplínu, podriadenosť a pamäťové vyučovanie. Ako Einsteinovi pribúdal čas strávený na gymnáziu, študentské utrpenie rástlo. Nakoniec štrnásťročný opustil školu. Od spriateleného lekára dostal potvrdenie, že jeho zdravotný stav si vyžaduje pokoj a rodinné prostredie. Vrátil sa k rodičom žijúcim v Taliansku. Tým sa, pravdaže, nepáčilo, že ich nadaný syn opustil prestížne gymnázium, ktoré ho malo pripraviť na akademickú kariéru. Vyšli však synovi v jeho želaní študovať na technickej vysokej v Zürichu v ústrety.

Vychýrená švajčiarska univerzita prijímala aj študentov bez maturity, stačilo zložiť prijímacie skúšky. Lenže Albert na nich neuspel a dostal radu: doplň si vzdelanie a urob maturitu. Rodičia, ktorí sa stále nevzdávali nádeje, že z ich Alberta „raz niečo bude“, radu zobrali vážne a syna zapísali na gymnázium v Aarau. Tam sa mu darilo. Voľnejšia atmosféra žičila rozvoju jeho intelektu viac, ako nemecký dril. Navyše neboli tu klasické jazyky, ktoré ho nikdy nezaujali.

K času štúdia v Aarau sa vzťahuje aj tvrdenie, že Einstein mal vysvedčenie plné pätoriek. Je to pravda, mal. Ale: švajčiarska klasifikácia bola vtedy šesťstupňová a najlepšou známkou bola šestka. Na Einsteinovom maturitnom vysvedčení je šestka z algebry, geometrie, deskriptívnej geometrie, fyziky a dejepisu, päťka z chémie, prírodopisu, nemčiny a taliančiny. Po skončení univerzitných štúdií sa núdzovo zamestnal v patentovom úrade. Tam mal dosť času na „vymyslenie“ svojej špeciálnej teórie relativity.

Kladiete si otázku: načo nám je dnes vedieť o Einsteinových školských trampotách? Odpoveď je jednoduchá: prinajmenšom preto, aby sme vedeli, ako sa správať, ak nechceme prísť o „najlepších z najlepších“.

V období zápisu detí na viacročné gymnáziá (dáboh, že sa ako výberové zachovajú) môžu rodičia zlým rozhodnutím zničiť svojmu potomkovi „kariéru“. Tak ako ju Einsteinovi temer zničil zlý výber gymnázia v Mníchove. Ale horšie je, že pomýlená vzdelávacia politika štátu môže spôsobiť, že bude nedostatok dobrých škôl. Môžeme prísť o najnadanejších a to nie je všetko! Ani génius, ktorého meno sa stalo symbolom vysokého intelektu, nebol geniálny vo všetkom. Neskamarátil sa s jazykmi. Niekto iný môže byť na ne génius a matematika či fyzika mu aj pri veľkej usilovnosti idú len tak-tak. Nikto nie je univerzálne nadaný, nadaný na všetko. Ak školská sústava nerešpektuje odlišnosti žiakov, mnohé talenty prídu nazmar. Všetko vyzerá tak, že ideálom slovenského školského vzdelávania je „jednotkár“, žiak, ktorý vie všetko, čo je predpísané v štátnych vzdelávacích programoch, nezabúda si napísať úlohy, projekty neodpisuje z internetu, má úhľadne vedené zošity.

Pravdaže nemám nič proti „čistým jednotkárom“. Ale čo žiaci, ktorí sú mimoriadne talentovaní (mimoriadne talentovaní) v určitej oblasti na úkor ostatných predmetov? Slovenský vzdelávací systém ich ničí, je mu celkom jedno, že v jedenástich rokoch vie žiačik narábať s vektormi a komplexnými číslami alebo konštruovať elektronické roboty. Môže počuť radu „na matiku kašli, musíš si zlepšiť angličtinu a dejepis. Si členom Mensy? Tak ako to, že nechápeš zhodu podmetu s prísudkom? Ach tak, mladého pána to nebaví! Na prijímačkách nikoho nezaujíma, čo ťa baví a čo nie. Vieš, koľko tam bude jednotkárov?“ Tvorivosť, originalita, používanie fantázie a abstraktné myslenie, húževnatosť, pracovitosť – nikto nespočíta o koľko malých či väčších géniov sme prišli len preto, že v slovenskej vzdelávacej sústave máta odpor k intelektovej diferenciácii.

Školský topmanažment je ako urieknutý medzinárodnými štatistikami PISA, ktoré sú aj v tomto prípade celkom, ale celkom nanič. Vypovedajú síce o jednotkároch, ale vôbec nie o potenciáli stať sa menším či väčším Hawkingom alebo Champollionom. Keby štatistiky PISA boli užitočné, potom by napríklad Izrael mal podpriemerný počet vynikajúcich vedcov a vynálezcov v porovnaní s členskými štátmi OECD. Lenže Izrael je vysoko nadpriemerný. O čom to vypovedá? Zreteľne o tom, že izraelské školy rozvíjajú to, čo deťom ide a nenútia ich do predmetov, ktoré im nejdú. Izrael je malá krajina, ktorá chce využívať ľudský potenciál maximálne. Stratiť nadaného študenta len preto, že mu nejde neobľúbený predmet, to by bol priveľký luxus, trestuhodný zločin na žiakovi aj na štáte.

Menej jednotkárov, ale viac géniov by pristalo aj Slovensku. Ale ak budeme naďalej zanedbávať nadpriemerne nadaných jedincov, ľahko skončíme ako montovňa pre zahraniční investorov. Nie sú vzácne názory učiteľov na technických univerzitách, že dokonalý absolvent má byť štandardizovaný a nahraditeľný ako strojová súčiastka. Ovládať predpísané penzum vedomostí a zručností, tvorivosť nie je podstatná. Ale naozaj chceme, resp. kto chce, aby celé generácie skončili takto? Kvílenie okolo duálneho vzdelávanie, či napomínanie škôl od bossov z priemyslu o nepripravenosti absolventov práve pre ich výrobný pás, určite nie je dobrou cestou.

13. 04. 2014